.png){kind=logo}
Viete, že dievčatá pred tridsiatimi rokmi boli v niektorých špotových disciplínach výkonnejšie ako chlapci v tejto dobe, ak porovnávame rovnakú vekovú kategóriu?!
(Kam to smerujeme so zdravím našich detí...?!)
Téma deti a zdravý životný štýl je náročná no zároveň tak dôležitá a zaujímavá, že som sa rozhodol o nej viac čítať, počúvať, vzdelávať sa, aby mi pomohla v zdokonalení mojej trénerskej a raz možno rodičovskej činnosti. Netrvalo dlho čo som narazil na veľmi zaujímavé prednášky, fakty, myšlienky vzdelaných osobností. Oslovlili a inšpirovali ma natoľko, že som sa rozhodol ich posunúť aj vám. To, v akom stave sa nachádza dnešná mladá (nie len) populácia je už určite nie len na zamyslenie! Tento prvý, jednoduchý článok bude len ako vstup ku ďalším, jemu nadväzujúcim na ktoré sa už veľmi teším.
Prečo by sme mali chcieť a dbať na to aby deti športovali?
V prvom rade by malo ísť o ich zdravý rast a vývoj, vypestovať pozitývny vzťah k pohybu a v neposlednom rade vybudovať základ pre športový výkon. Ak nebudú deti funkčné fyzicky, nebudú funkčné ani mentálne.
Viete, že pohybová aktivita môže v období dospievania zabezpečiť prírastok až 30% kostnej hmoty?! Čo už sa v staršom veku dobehnúť nedá.. Nemusia športovať, pretekať sa, súperiť. Už aktívnym hraním sa dá dosiahnuť veľa pre ich zdravie.
Čo môže byť príčinou toho, že čoraz menej detí športuje, že deti nebaví sa na telesnej naháňať a prečo ich baví naopak sedieť za počítačom, telefónom alebo televízorom?
Z časti môže za to táto neskutočne moderná, pohodlná doba, blahobyt a z druhej strany sme to my tréneri, rodičia, učitelia. Nepoďme sa ale vyhovárať na dobu. Skúsme spraviť niečo preto, aby deti chceli ísť von, chceli sa naháňať, chceli športovať.. aby to chceli spraviť s radosťou, úsmevom na tvári :)
Pred 50-60 rokmi sme nevideli obézne dieťa. Deti behali po vonku, prirodzeným spôsobom pálili kalórie a rozvíjali tak svoje telo. (Ak len dve a pól hodiny aktívneho sa hrania vonku, lezenie po stromoch, naháňačky, schovávačky, hry ako futbal, volejbal.. spriemerujeme na 1000kcal za deň, čo je 4186.8kJ. x 365 = 1,5 MILIONA kJ za rok. (čo sa rovná napríklad 1102l obľubenej Kofoly) - extrémne číslo, ktoré sme dokázali páliť len našou spontánnou, prirodzenou pohybovou aktivitou - toto v tejto dobe deťom chýba).
Deti sa pred pätdesiatimi rokmi nemohli prejedať, ani jesť zdravo. Doba im dávala limit, prirodzený limit. Teraz nám blahobyt umožňuje a rozširuje veľkú možnosť voľby.. V mnohých veciach si v tejto dobe narozdiel od minulosti máme možnosť vyberať. Budeme sa prežierať nezdravých jedál, piť sladké vody, budeme pohodlní a miesto zdravej večere si objednáme pizzu alebo budeme z toho množstva vyberať aj zdravé potraviny a jesť zdravo?! - toto naši rodičia nemohli a práve preto bolo veľmi zriedkavé vidieť obézne deti.
Budeme sedieť pred televízorom alebo sa pôjdeme von prejsť, previezť na bicykli, jednoducho spraviť niečo pre svoje zdravie, zdravie svojích blízkych?! Rodičia v tejto dobe sú dokonca schopní deti ospravedlňovať z telesnej výchovy len za to, že sa deťom nechce.. čo je pre mňa nepochopiteľné. (ak sa ale deťom nechce cvičiť, z časti to môže mať na svedomí telocvikár-pedagóg, k čomu sa dostaneme neskôr).
Zlá strava - málo pohybu - upchávanie ciev - vysoký tlak krvi - infarkt.. Toto chceme dosiahnuť?! Ak to niekedy bolo vídať u 45-ročných ludí, teraz, týmto životným štýlom je možné to dosiahnuť už u 25-30 ročnej popopulácie. V súčastnosti nám doba limity nedáva a čo je horšie, takmer úplne vymyzla spontanná pohybová aktivita. (Len pre porovnanie, dievčatá pred tridsiatimi rokmi prebehli dlhšiu vzdialenosť na 12 minútovom behu ako v tejto dobe chlapci v tej istej vekovej kategórii. Deti, ktoré v tej dobe nešportovali, mali výkonnosť ako deti ktoré v tejto dobe aktívne chodia po škole na športové krúžky. To je už naozaj nazamyslenie..)
Táto moderná “bezlimitná” doba je jeden z dôvodov, prečo sú deti obéznejšie a prečo sa im následne nechce športovať - pretože si môžu vybrať. Z druhej strany sme to my tréneri, rodičia, učitelia. Na začiatku som sa pýtal, čo môže byť príčinou toho, že deti nebaví sa na telesnej naháňať.. Keďže im dáva táto doba možnosti si vyberať a deti sa inplicitne, samé od seba s radosťou hrať von nechcú, nepôjdu, radšej si vyberú nahánanie s panáčikom na playstation, musíme (resp. mali by sme, ak nám na nich záleží) ich k tomu doviesť my - mali by sme im vedieť vytvoriť také podmienky, aby to deti samé od seba chceli, aby ich to bavilo! Mali by v nás vidieť ten zdravý príklad.
(Ak majú deti v šiestej triede geografiu ktorá ich veľmi baví, do siedmej triedy príde nový vyučujúci a zrazu tá geografia nikoho nebaví. Je to tým predmetom?! Určite nie. Je to podmienkami/formou podania, ktorú vie jeden vyučujúci vytvoriť a druhý nie, čo je v tejto dobe doslova umenie. Umenie rodičov, pedagógov, trénerov… túto myšlienku som si požičal od PhDr. Mariana Jelínka PhD a myslím, že veľa vysvetľuje). Nie deťom prikázať, aby sa išli von hrať, ale vytvoriť v nich emočnú atraktívnosť, byť im príkladom. Tréner má úlohu rovnakú. Vzbudiť u detí hlavne prirodzenú radosť z pohybu. Deti by sa mali na tréning, pohybovú aktivitu tešiť. Takže skúsme robiť to, čo nás baví, pretože ak robíme, čo nás nebaví a len preto, že nám to dáva mesačný príjem, nikdy to nespravíme v takom nasadení a s takou chuťou (a oni to vidia, cítia...). Ukážme deťom, že pohyb sa dá vykonávať aj s úsmevom na tvári a oni to budú chcieť po nás opakovať :)
Ak nemáme za potrebu, aby naše deti športovali, mali by sme aspoň chcieť, aby boli zdravé!
Už čoskoro sa aj my pričíníme o zdravie detí projektom VK DETI :-)
Ďakujem za veľmi bohaté myšlienky, PhDr. Mariana Jelínka PhD alebo Doc. RNDr. Viktora Bielika, PhD. ...
Comments